Hranice, pravidlá a ich stanovenie bývajú častou témou rodičov. Veľakrát sa v rámci tejto témy vynárajú skúsenosti, názory a postoje rodičov, ktoré si prinášajú zo svojich pôvodných rodín. Stáva sa, že sa rodičia zhodnú v nastavovaní hraníc, ale sú situácie, kedy sa nezhodnú. Následne sa jeden prispôsobí druhému alebo vznikajú rozpory, s ktorými prichádzajú za psychológmi a ktoré sa snažíme spoločne vyriešiť.

Asi budete súhlasiť, že úlohou rodiča je stanoviť dieťaťu hranice na základe istých pravidiel.

Nemali by však byť nemenné a rigidne odovzdávajúce s argumentom, že „v našej rodine to tak robia všetci z generácie na generáciu“. Mali by vychádzať z etických a morálnych noriem s cieľom osvojiť si zodpovednosť, samostatnosť, sebaovládanie, schopnosť odmietnuť a prijať odmietnutie ako prípravu na obdobie dospelosti.

Dieťa vždy skúša hranice. A práve to je žiaduce.

V súvislosti s hranicami je veľmi dôležitá disciplína. Prejavuje sa najmä ako vonkajšia hranica, ale pomáha nám stimulovať aj vnútorné hranice. Rodič chce, aby jeho dieťa dokázalo vyjadriť svoj nesúhlas, keď sa bude cítiť nepríjemne, prípadne ak by mu chcel niekto ublížiť.
Naučiť to dieťa znamená, že niekedy (najmä čím je staršie) si stanoví hranicu aj voči nám. Nie je to príjemný pocit pre rodiča, no zároveň môže byť dobrou spätnou väzbou, čo sme dieťa naučili. Samozrejme, keď je dieťa menšie a skúša nami stanovené hranice (napr. hrá sa s kľúčmi, mobilom…), môže sa objaviť správanie ako plač, hnev, vzdorovité správanie a agresivita.

Pripravte sa na to, že takéto správanie sa vyskytne a dieťa bude prejavovať svoj nesúhlas.

Práve v rámci stanovovania hraníc nám pomôže ujasniť si, ako budeme v podobných situáciách reagovať. V prípade, že si rodič kladie otázky, či nebude veľmi prísny/ benevolentný, možno mu pomôže vedomosť, že deti sa potrebujú naučiť rešpektovať hranice druhých ľudí. Pomáha im to byť empatickými. Deti potrebujú zažívať, že rodičia rešpektujú ich hranice, ale aj učiť sa rešpektovať hranice rodičov a iných.
Ako si teda stanoviť zdravé hranice?
Zdravé hranice tvoria dobré pravidlá. Tie by mali byť:

• Zámerné – to znamená premyslené, stanovené s istým zámerom dieťa niečo naučiť a nevyplývajúce z aktuálnej frustrácie či nezvládnutej situácie rodičom
• Spoločné – mali by byť výsledkom dohody oboch rodičov
• Opodstatnené – aby mohli pravidlá plniť pozitívnu funkciu a nielen byť pravidlom pre pravidlo

Čo robiť v prípade prekročenia hraníc?

Stanovovanie hraníc by malo ísť aj ruka v ruke s následkami v prípade ich prekročenia. Netreba zabúdať, že každý môžeme urobiť chybu a deti sa pomocou nich učia. Veľmi dôležitým aspektom pri stanovovaní hraníc je vývinové hľadisko dieťaťa. Je potrebné zohľadňovať potreby a schopnosti svojich detí a nezabúdať na to, aby rodič nevyžadoval od dieťaťa niečo, čo nedokáže splniť. Ale taktiež, aby od neho nevyžadoval príliš málo.